Pred mnohými rokmi som niekde natrafila na vetu: „Každý kouč môže byť mentorom, ale nie každý mentor môže byť koučom“.
Ako mentorujúci kouč rada využívam túto výhodu a poskytujem kolegom, ktorí ma požiadajú o mentoring, široký priestor na to, aby si definovali ciele mentoringu a následne si k nemu vybrali pre nich najužitočnejšiu formu.
A oni si vyberajú podľa svojich potrieb – od niekoľkominútového živého koučovania so spätnou väzbou na vybrané kompetencie až po dôkladnú analýzu celej nahrávky koučovacieho rozhovoru s podrobným spoločným reflektovaním každej jednej kompetencie, s možnosťou priniesť ďalšiu nahrávku na overenie pokroku.
Bez ohľadu na to, či ide o individuálny mentoring alebo o skupinový mentoring, na jednom mi osobitne záleží – aby bol zameraný oveľa viac na riešenie než na problém.
Nie je totiž jedno, či sa pri mentoringu zameriavame na odchýlky od želaného stavu (vyhľadávanie chýb a nápravu nedostatkov) alebo sa zameriavame na to, čo už v koučovacom rozhovore funguje (O.K. kompetencie) a posilňujeme to, o čo sa kouč môže oprieť.
Moja dlhoročná skúsenosť totiž potvrdzuje, že najlepšie rastie to, čomu venujeme pozornosť a že tzv. K.O. kompetencie sú sformulované pre hodnotiteľov pri skúškach, nie pre koučov pripravujúcich sa na certifikáciu.