Vtedy ešte netušila, ako tento krok ovplyvní jej ďalší život. Z jej účasti na príprave konferencie o koučovaní prirodzene vyplynula aj téma jej diplomovej práce. V rámci nej urobila malý výskum o tom, ako je koučovanie známe a využívané v slovenskom podnikateľskom prostredí.
Keď skončila konferencia, Ľubica pokračovala v spolupráci s nami na projekte spolufinancovanom z fondov EÚ. Ako členka projektového tímu úspešne absolvovala 100-hodinový kurz koučovania a má za sebou niekoľko koučovacích sedení, v ktorých sa jej podarilo pomôcť mladým ľuďom urobiť krok k svojim cieľom. Pritom stále pracovala v prostredí, kde je koučovský prístup každodennou a prirodzenou súčasťou manažmentu a práce s ľuďmi.
Pri riešení jedného pracovného problému sa stretla s manažérkou, ktorá s ňou komunikovala ako s podriadeným výkonným pracovníkom, povinným urobiť to, čo sa mu povie a o iné veci sa nemusí zaujímať. Ľubica bola v tejto situácii prvý raz a bolo na nej vidieť, že je z toho dosť nesvoja.
Spýtala som sa jej, čo sa deje, a ona so slušnosťou jej vlastnou odpovedala: „Vieš, ja som si dnes uvedomila, že ak raz budem od vás odchádzať, tak budem mať veľký problém – ja už s takým manažérom nebudem vedieť pracovať.“
Jana a Andrej
S Andrejom sme sa stretli pri ďalšej konferencii o koučovaní. Bol v tom čase čerstvým absolventom vysokej školy a napriek lákavým ponukám zahraničných spoločností sa rozhodol ísť vlastnou cestou.
Založil a stále úspešne riadi neziskovú organizáciu, ktorá si dala za cieľ priblížiť vysokoškolské štúdium reálnej podnikateľskej praxi. Spolu s Janou, študentkou predposledného ročníka tej istej vysokej školy, a niekoľkými ďalšími študentmi zorganizovali konferenciu, na ktorej prezentovali aj úspešné študentské podnikateľské projekty.
Andrej aj Jana sa o pár dní posadia spolu s manažérmi podnikateľských organizácií do jedného kruhu, aby sa začali učiť systemicky manažovať a koučovať. Budú spoznávať princípy, ktorých aplikácia v manažérskej praxi umožňuje manažérom mať v tíme samostatných, dlhodobo výkonných a angažovaných ľudí.
Budú sa učiť pomáhať ľuďom dosahovať ich vlastné ciele a pritom zároveň prispievať k úspechu organizácie bez toho, aby ich bolo treba neustále kontrolovať a motivovať. Budú systematicky pracovať na tom, aby ich komunikácia s druhými ľuďmi bola partnerská, rešpektujúca a podporujúca ich vlastný potenciál. Na konci kurzu budú vedieť posilňovať v druhých ľuďoch ich schopnosť nachádzať cesty k riešeniam bez potreby mať pri sebe veľkého a múdreho šéfa.
Nereálna predstava byť podriadeným
Čo majú títo traja mladí ľudia spoločné a prečo o nich vlastne píšem? Ľubica, Andrej aj Jana už nie sú schopní byť podriadenými, ktorí ticho sedia a poslušne robia to, čo im niekto zhora prikáže. Chcú vidieť zmysel toho, čo robia, vedia, čím prispievajú k úspechu organizácie a sú prirodzene proaktívni.
Všetci traja sú nesmierne pracovití, skromní a pritom sú si vedomí svojej hodnoty. Vedia sa sami rozhodnúť, čo je pre nich dobré a čo nie, majú cit pre spoluprácu s ľuďmi a vedia pracovať v tíme. Majú potenciál byť úspešnými aj v turbulentnom podnikateľskom prostredí, plnom rýchlych zmien.
Takýchto Ľubíc, Andrejov a Ján stretávame pri našej práci čoraz viac. Samostatnosť a schopnosť riadiť sa sám, byť zodpovedný za svoju prácu a svoj život nie je však vlastná len ľuďom z generácie dnešných dvadsaťročných. Aj mnohí pracovne skúsenejší ľudia už nechcú byť riadenými objektmi, ale cítia sa byť svojbytnými subjektmi a oceňujú, keď ich manažér namiesto riadenia prizýva do partnerskej spolupráce.
Logika aj skúsenosť potvrdzujú, že keď človeka nemožno účinne riadiť, nemožno ho ani dosť účinne koučovať. Preto napriek tomu, že slovo „koučovať“ zvádza k otázke „koho“, vzrastá význam systemického koučovania, kde kouč a koučovaný človek sú rovnocennými partnermi. Takéto koučovanie je viac rešpektujúcim sprevádzaním a posilňujúcim podporovaním, než vedením.
Systemický kouč nie je vidiacim, ktorý vedie nevidiaceho – preto pri svojej práci nekoučuje koučovaného, ale koučuje s človekom. Ľahko sa povie, ťažšie realizuje v praxi. Práve v tomto zdanlivom detaile však spočíva ten malý zázrak, že voči systemickému koučovi ľudia nebývajú „ v odpore“ a cítia sa pri ňom dobre. Koučovanie je vlastne pomáhanie – a to by asi nemalo bolieť…
Letná séria článkov o koučovaní s ľuďmi dvanástym dielom končí. Pre tých čitateľov, ktorých zaujala, pripravíme na jeseň jej voľné pokračovanie s dôvernejším nahliadnutím do vybraných metód a techník systemického koučovania. Takže na jeseň do koučovania, priatelia!
Autorka je majiteľka Co/Man, 1. systemická, s.r.o., Banská Bystrica a predsedníčka Slovenskej asociácie koučov.
