Často počujem, že manažér vlastne nemôže byť koučom, pretože musí svojim podriadeným zadávať ciele, ukladať úlohy a kontrolovať ich splnenie…
Kľúčovou otázkou však už dnes ani nie je to, či môže byť manažér koučom svojich spolupracovníkov (lebo to určite môže, svedčia o tom príklady úspešných koučujúcich manažérov), ale skôr to, kedy začať koučovať. Myslím tým doslova načasovanie – teda moment, kedy „prepnúť“ na koučovanie. Mnohí manažéri totiž začnú vyťahovať „koučovacie nástroje“ vtedy, keď vidia, že sa zamestnancovi niečo nedarí, veci nejdú tak, ako by mali… Nejako podobne, ako keď vám doma zostane v ruke kľučka od dverí a vy viete, že práve nadišla chvíľa siahnuť po skrutkovači.
Zdá sa to dosť logické, mám však jeden iný návrh: pozorovať, vyčkávať a trpezlivo si vystriehnuť chvíľu, kedy sa zamestnancovi niečo podarí.
PRISTIHNÚŤ HO pri tom, keď niečo urobil LEPŠIE AKO OBYČAJNE A DAŤ MU NAJAVO, ŽE STE SI TO VŠIMLI.
Zaujímať sa o to, AKO SA MU TO PODARILO, čo mu pritom pomohlo, VĎAKA ČOMU TO DOKÁZAL… pomôcť mu teda UVEDOMIŤ SI mechanizmy a okolnosti, ktoré predchádzali úspechu, hoci mohol byť len malý alebo čiastkový.
Toto je jeden prvok koučovania zameraného na riešenie (Solution-focused).
Ak máte chuť, vyskúšajte a pozorujte, čo to spôsobí…
A ak to zafunguje, podeľte sa o túto skúsenosť aj s inými.