Júlia je mladá ambiciózna personálna manažérka dcérskej spoločnosti zahraničného koncernu. Prihlásila sa na 5-mesačný kurz systemického manažmentu a koučovania. Účasť na ňom si obhájila aj pred svojím nadriadeným manažérom.
Keď sme sa potom v úvode kurzu rozprávali o jej očakávaniach, presne vedela, prečo v tomto kurze je a čo si z neho chce odniesť: chce účinnejšie manažovať svojich ľudí a chce získať koučovacie zručnosti. Pri upresnení, ktoré zručnosti chce počas kurzu získať, pohotovo odpovedá: „Viem, že koučovanie je najmä o kladení otázok, takže predovšetkým zručnosť klásť správne otázky v správny čas.“
Súčasťou pozvánky, ktorú prihlásení účastníci kurzu dostávajú e-mailom, je materiál s podrobnými informáciami, čo ich v kurze čaká a na čo je užitočné sa pred kurzom pripraviť. Očakávame teda, že prídu na kurz už čiastočne zorientovaní v problematike koučovania a budú mať sformulované svoje očakávania.
Nie každému sa to podarí stihnúť, preto ma vždy príjemne prekvapí, keď účastníci kurzu majú aspoň takúto predstavu o svojich kurzových cieľoch. Júlia má pedagogické vzdelanie a nepracuje na svojej pozícii prvý rok, ciele vzdelávania sú pre ňu známou kategóriou – a tak sa s ňou dá táto téma dobre rozvíjať.
Otázky na kolenách
Vďaka čoraz väčšiemu množstvu informácií o koučingu sa tento proces už aj v povedomí slovenských manažérov spája viac s otázkami ako s radami. Júlia považuje otázky tiež za kľúčový nástroj koučovania a z jednej strany s ňou samozrejme súhlasím.
Ja aj každý z mojich kolegov sme absolvovali nejeden výcvik, kde práve otázky boli pre nás to najdôležitejšie. Keď sme začínali pracovať s klientom, držali sme sa napísaných otázok ako najväčšej istoty, darmo nás naši lektori učili všeličo iné.
S pobavením si občas zaspomíname na svoje prvé rozhovory, kedy sme zoznam otázok mali položený na kolenách a len tak „náhodou“ sme občas hodili pohľad na ne. Robili sme tak všetci v nádeji, že práve tam nájdeme to, čo sa v tej chvíli potrebujem klienta opýtať.
Ako lektori sme kedysi tiež chceli účastníkom našich výcvikov v komunikácii pomáhať zoznamom otázok, napriek tomu, že sme vedeli, že neexistuje kladenie otázok bez sústredeného počúvania a bez ďalších súčastí komunikácie. Napokon sme na zoznam otázok našli inú alternatívu a tá sa nám osvedčuje aj v kurzoch koučovania.
Otázky považujeme aj teraz, keď denne koučujeme alebo pomáhame ľuďom koučovať, za veľmi dôležité. Dôležitejšia v koučovaní je však pre nás už dávno samotná podstata pýtania sa – jeho zmysel, jeho filozofické východiská, koučovský prístup k človeku. Pýtať sa a klásť otázky považujeme totiž za dve rozdielne veci.
Aj o tejto rozdielnosti sa neskôr s Júliou budeme rozprávať. Ak kouč len bude klásť otázky, nemusí nimi dosiahnuť výsledok, ktorý by chcel mať na konci procesu.
Klásť otázky môžeme aj mechanicky, ak sme sa naučili poradie otázok v jednotlivých fázach rozhovoru. Takto skončí väčšina krátkych seminárov o koučingu, kde z nedostatku času lektor naučí účastníkov aspoň klásť otázky v štruktúre GROW.
Myslieť koučovsky
Pochopiť podstatu a vedieť, z akej pozície sa ako kouč pýtam a prečo práve toto, si vyžaduje zamyslenie sa nad tým, kto som a aké sú moje potreby, ktoré vnášam do procesu koučingu. Ak chcem byť partnerovi v koučovaní užitočná, potrebujem odlíšiť moje témy od jeho tém. To znamená, zabudnúť na to, čo chcem ja a sústredene počúvať, načúvať, vnímať aj tie najjemnejšie podnety a hľadať s partnerom v rozhovore ich zmysel.
Ako kouč si potrebujem pred každým rozhovorom „vyprázdniť myseľ“ od svojich tém. Inak nebudem schopná vnímať podnety partnera a budem sa ho pýtať mechanicky. Budem mu namiesto skutočného pýtania sa len klásť otázky.
Manažéri sa počas kurzu zamýšľajú nad touto požiadavkou a pýtajú sa nás, či je to vôbec možné. Ako si môžu pri koučovaní so zamestnancom vyprázdniť myseľ napríklad od poznania cieľa, ku ktorému sa zamestnanec má dostať?
Samozrejme takéto vyprázdnenie mysle od manažéra nikto nechce. Čo však môže každý manažér urobiť (a môže mu pritom výdatne pomôcť jeho vlastný kouč), je zamyslieť sa nad jednou kľúčovou otázkou. Táto otázka znie: čo potrebujem ja sám k tomu, aby som dokázal zamestnancovi dať viac dôvery, viac priestoru na jeho tvorbu, viac slobody na prinášanie návrhov a podnetov – možno zo začiatku aj kritických.
Zmysel koučovania
S Júliou a jej kurzovými kolegami sme neskôr na kurze hovorili o základni pyramídy, jej poschodiach i o jej vrchole – o filozofii koučovského prístupu, metódach v koučovaní i jeho technikách. Zručnosť v používaní techník, v kladení otázok, v počúvaní či načúvaní, v reflektovaní, v rekapitulovaní, oceňovaní, atď. je v našom kurze postavená na princípoch a východiskách, ktoré dávajú koučovaniu zmysel. Inak by koučovanie skĺzlo na úroveň vypočúvania, diagnostiky, a následného inštruovania alebo radenia, ako problém vyriešiť.
Zmysel koučovania sa niekedy nešťastne redukuje na riešenie problémov alebo na dosahovanie vyšších výkonnostných cieľov, vyššieho obchodného obratu. V povedomí zamestnancov sa tak stáva bičom na málo výkonných, čím stráca svoj dôležitý atribút – synergické pôsobenie dvoch alebo viacerých ľudí (zamestnancov a manažérov) smerom k spoločnému cieľu.
Niekedy sa zase jeho význam preceňuje a očakávajú sa od neho výsledky, ktoré patria k iným procesom, napríklad k vzdelávaniu, učeniu sa niečoho. Toto býva tiež nepríjemné nedorozumenie, pretože tak ako upozorňovali už klasici koučovania – koučovanie neučí, skôr pomáha učiť sa.
Júlia prešla počas svojho kurzu komplikovanú cestu ku koučovaniu. Jej húževnatosť a cieľavedomosť ju však podržali aj v ťažkých chvíľach.
Najväčší objav urobila na tom kurzovom stretnutí, kedy počas pomáhajúcej supervízie videonahrávky jej rozhovoru v jednej chvíli stíchla a pevným hlasom preniesla nasledujúcu vetu: „Ľudia, ja som teraz pochopila, o čom to vlastne je. To je hlavne o mne – o tom, čo JA mám v hlave, čo JA mám v sebe, tu vnútri – a čo s tým dokážem urobiť. To JA sa musím zmeniť, aby som tomu chlapovi mohla pomôcť zmeniť jeho štýl práce.“
Načo je tomuto človeku zoznam otázok? Na kľúčovú otázku si Júlia našla vlastnú odpoveď a ostatné otázky si s týmto poznaním dokáže tvoriť aj sama.
Nikto jej na kurze nevytýkal žiadne chyby. Napriek tomu sa rozhodla pracovať najskôr na sebe, až potom na zmene u iných ľudí. Nepochybujem o tom, že aj jej najbližšie okolie túto zmenu zaregistrovalo.
Foto – Archív autorky
Autorka je majiteľka Co/Man, 1. systemická, s.r.o., Banská Bystrica a predsedníčka Slovenskej asociácie koučov.
