@   Odoberať občasník

Koučovanie môže byť užitočné i príjemné

Vlado vedie malý tím mladých ľudí v pobočke zahraničnej firmy. Pobočka veľmi dobre prosperuje a sám Vlado je úspešným obchodníkom.
Jedným z jeho kolegov je Ivan, ktorému sa v obchodovaní tiež darí, je však skôr technicky orientovaný a niekedy ho zlákajú technické riešenia aj pri zákazkách, ktoré pre firmu nie sú z obchodného hľadiska zaujímavé.

Ideálne by bolo, keby táto dvojica mohla chodiť na rokovania so zákazníkmi spolu – Ivan by riešil technické detaily, Vlado by budoval vzťahy a uzatváral obchody. Kto si však môže dnes dovoliť takýto luxus?

Vlado preto Ivanovi pomáha získať obchodnícky cit a osvojiť si obchodnícke zručnosti, stanovovať si priority a sledovať okrem technických riešení aj obchodné ciele. Súčasne je však Vlado zodpovedný aj za rozširovanie siete pobočiek do ďalších krajín Východnej Európy a má čoraz menej času na to, aby sa venoval Ivanovmu rozvoju. Rozmýšľa, ako to všetko riešiť a dospieva k rozhodnutiu vyskúšať externé koučovanie.

Pri stretnutí s Vladom mi imponuje jeho priamosť, náročnosť, schopnosť vidieť „za roh“, obchodnícka obratnosť. Jasne mi dáva najavo, že ak moje koučovanie prinesie očakávané výsledky, nebude to jednorazová akcia. Vyhovuje mi takéto zadanie – mám rada efektívnu prácu s jasnými a merateľnými cieľmi, preto si s týmto človekom viem predstaviť spoluprácu… Ako to však bude s jeho kolegom Ivanom? Dohodujeme teda s Vladom témy a ciele koučovania pre Ivana a čoskoro na to sa stretávam aj s ním. Ak sa podarí nájsť prienik medzi Vladovými a Ivanovými potrebami a cieľmi, spolupráca môže začať.

V priebehu nasledujúcich troch mesiacov sme s Ivanom absolvovali sériu koučovacích sedení zameraných na témy a ciele, ktoré definoval Vlado. Ivan si v nich dokázal nájsť svoje ciele a mal čoraz viac energie na ich dosahovanie. Chodil na koučovanie v podvečer, po ňom som už nemala žiadneho klienta – a tak Ivan chcel často zostať ešte dlhšie než bol dohodnutý čas stretnutia.

Čo môže byť pre kouča väčšia radosť, ako keď vidí, že jeho práca má zmysel a prináša výsledky? Existuje ešte nejaká iná pridaná hodnota, ktorá môže dať koučovaniu ďalší rozmer?

Účastníci našich seminárov sa ma neraz pýtajú, či sa ľudia koučovania neboja, či nie sú proti nemu v odpore. Z čoho vlastne môžu vznikať v mysliach ľudí takéto otázky?

Koučovanie poznám z rôznych strán, zažila som ho v mnohých situáciách a veľa sa o ňom rozprávam s ľuďmi, ktorí boli koučovaní, ale tiež s internými a externými koučmi.

Nečudujem sa, že nie každý človek vníma koučovanie len pozitívne. Viem o jednej spoločnosti, kde zamestnancom pri slove „kouč“ naskakovali zimomriavky. Vždy si našli dostatok výhovoriek na to, aby sa vyhli stretnutiu s koučom. Nepáčilo sa im, že kouč im „nanucuje“ problémy, presviedča ich o tom, že sú horší ako sa oni sami cítia byť. Aj v druhej spoločnosti sa predajcovia koučovania doslova boja – kouč im sedí za chrbtom, keď rokujú s klientom a zaznamenáva si, čo povedali zle, snaží sa ich „nachytať na hruškách“. Koučovanie sa v tejto spoločnosti stalo formálnym nástrojom moci, ktorý sa každý snaží obchádzať – dokonca aj tí, ktorí boli vyškolení za interných koučov. V jednej finančnej inštitúcii pracovníčka prvého kontaktu odišla na materskú dovolenku o niekoľko mesiacov skôr – kouč jej spôsoboval také silné stresy, že sa bála o zdravie svojho budúceho dieťaťa.

Aj niektorí koučovia sa stretli s tým, že koučovaný človek bol v odpore, nechcel spolupracovať. Takýto postoj môže mať veľa príčin, ale je aj veľa spôsobov, ako mu predchádzať. Väčšina z nich je v rukách kouča – ak nie dokonca všetky. Koučovanie, ktoré koučovaný človek vníma ako násilie, nikdy nemôže priniesť pozitívne výsledky. Koučovanie nemôže byť diktátom – nemôže ísť proti človeku, proti jeho vôli a jeho potrebám. Práve pri ňom sa dá vidieť, aká je pri dosahovaní spoločných cieľov dôležitá synergia.

Na konci prvej série koučovacích sedení sme s Ivanom urobili záverečnú rekapituláciu dosiahnutých výsledkov. Vo všetkých témach, na ktorých sme pracovali, zaznamenal významné posuny. Cítil sa oveľa istejší vo vzťahoch s klientmi, dokázal si definovať priority, sám si vypracoval spôsob, ako zefektívniť svoj kancelársky deň, vedel sa lepšie pripraviť na obchodné stretnutia, mal za sebou niekoľko úspechov so zákazníkmi, ktoré boli kvalitatívne iné než doterajšie úspechy. Nedala som mu pritom žiadne rady ani návody, nenaučila som ho žiadnu zručnosť – iba som ho podnecovala k premýšľaniu o tom, čo na svojej práci môže zefektívniť a akým spôsobom.

Asi mesiac a pol po ukončení prvej série koučovacích sedení mi zatelefonoval Vlado. Pozýval ma na stretnutie a už v telefóne mi naznačil, že má záujem o ďalšiu spoluprácu.

Sediac v jeho kancelárii a držiac v ruke šálku s chutným čajom počúvam, ako sa na Ivanovej práci i na jeho fungovaní v tíme prejavujú výsledky koučovania. Ivan je sebavedomejší, oveľa aktívnejší a produktívnejší na poradách tímu, netreba mu hovoriť, čo je prioritné – oveľa viac vecí dokáže urobiť sám, a robí to s väčšou chuťou.

Rada počúvam peknú hudbu – ale krajšiu hudbu ako Vladove slová si v tejto chvíli nedokážem predstaviť. Dohodujeme sa na pokračovaní koučovania s Ivanom – s ešte náročnejšími cieľmi ako boli tie prvé. Ivan sa na koučovanie teší, veď teraz si ho už vyžiadal od Vlada sám.

To však nie je všetko – Vlado mi hovorí o jednom svojom známom – vrcholovom manažérovi, s ktorým koučoval môj kolega. U tohto manažéra vidí Vlado tiež viditeľné, veľmi pozitívne zmeny. Vlado sa ma pýta, čo by som odporučila jemu – aj on chce pracovať na sebe, rozvíjať sa, učiť sa nové veci. Viem, aké úlohy pred ním stoja a čo asi bude potrebovať teraz najviac. Po výmene niekoľkých ďalších informácií dostávam od Vlada objednávku na kurz systemického manažmentu a koučovania.

Od ďalšieho týždňa sa zase teším na stretnutie s Ivanom. Pokračujeme v práci na jeho ďalších cieľoch a ku koncu sedenia mi Ivan len tak na okraj hovorí: „Rozprával som sa o našom koučovaní s kamarátom, ktorý robí v jednej bratislavskej firme. Hovoril mi, ako koučovanie prebieha u nich. Tiež k nim chodí nejaký psychológ – ten však z nich vyťahuje, čo si myslia o šéfovi a čo si myslia o kolegoch. Zapisuje si to všetko a potom šéfovi bonzuje, čo kto povedal. On je tam ako taký nasadený eštébák… Takého kouča by som veru nechcel.“

Usmievame sa nad tým, i keď je to skôr smutné – ale obaja sme radi, že medzi nami je to inak.


Autorkou seriálu je Klára Giertlová, majiteľka Co/Man, 1. systemická, spol. s r. o. Banská Bystrica, predsedníčka Slovenskej asociácie koučov




tvorba web stránok